Po nedávnych rokovaniach a pohovoroch medzi vedením Dukly a jej pretekármi sme včera priniesli informáciu o novom zložení tímu pre ďalšiu sezónu. Jednou z výborných informácií je aj príchod Mareka Čaneckého, dvojnásobného majstra SR v časovke. Marek je pretekár, ktorý má spomedzi slovenských kontinentálnych jazdcov najväčšie skúsenosti s rôznymi tímami doma aj v zahraničí. Do Dukly prichádza, aby posilnil tím v oblasti líderstva na celkové poradie, či výsledku v jednorazovkách. O motívoch jeho prestupu z rakúskeho celku BMC Amplatz, o jeho plánoch a očakávaniach, nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.  

Po niekoľkých rokoch v zahraničí, v Turecku a Rakúsku, sa vraciaš znovu do Banskej Bystrice. Prečo si sa rozhodol pre tento prestup?

Po necelých 7 rokoch odjazdených v zahraničných tímoch s dobrými výsledkami, ale aj zážitkami, som si tak uvedomil, že som si stále nesplnil svoje osobné sny, ciele v mojom živote. Napriek super podmienkam som musel veľa krát uprednostniť politiku daného tímu, kde som nikdy nemohol povedať nie. Ale nikdy som to nebral ako porážku, ale snažil som sa ísť ďalej a dostať zo seba maximum. Pevne verím, že s novým tímom sa mi konečne podaria naplniť moje osobné ambície, sny a ciele, o ktorých už tak dlho snívam a tvrdo na nich pracujem. Som plne odhodlaný zaujať pozíciu lídra na ťažkých pretekoch.

Ako si bol spokojný v posledných rokoch, ktoré ciele sa ti podarilo a ktoré nepodarilo naplniť?

Výsledkovo na sebe vidím, že sa zlepšujem a prichádzam do najlepších cyklistických rokov, no stále cítim v sebe rezervu. Stále chýbalo málo k veľkým výsledkom, o ktorých tak veľmi snívam. Tento rok bol celkom úspešný, obhájil som titul v časovke, stál som pri historickom úspechu Petra Sagana, keď tretí krát po sebe vyhral MS a prepísal tak cyklistickú históriu. Celý svet vníma, že ju prepísal Slovák Sagan a dokonca si dovolím tvrdiť, že ju už nikdy nikto nezmení. Vybojoval som rôzne víťazstvá, či pódiá na rôznych zahraničných pretekoch. Verím, že v budúcej sezóne v novom tíme, v Dukle, sa budem môcť konečne venovať aj mojim osobným cieľom, a tak ukazať môj „motor“ , že mám na to bojovať o celkové víťazstvo na pretekoch UCI. Vstupujem do Dukly ako jeden z lídrov, na ktorého bedrách bude tiaha výsledku. Veľmi sa na túto pozíciu teším a dúfam, že ju patrične využijem.

S akými cieľmi vstupuješ do sezóny 2018?

Určite by som chcel obhájiť titul majstra Slovenska v časovke a vyhrať tak titul 3. krát po sebe, ďalej sa nominovať na ME a MS, kde by chcel štartovať po prvýkrát aj v časovke. Verím, že s Duklou sa na to budem môcť kvalitne pripraviť a nebudem musieť prispôsobovať program iným pretekom. Ako moju najväčšiu výzvu a cieľ po MSR, mám stále nesplnený sen, a to vyhrať Okolo Slovenska. Tento rok bol blízko pódia Patrik Tybor, na budúcu sezónu budeme spolu ešte silnejší a o to pódium sa budeme srdnato biť s konkurenčnými tímami.

Ako sa ti javí zloženie tímu Dukly v sezóne 2018?

S mnohými jazdcami sa poznám osobne už dlhšie, aj som s nimi pretekal v reprezentačnom drese. Podobným pretekárom, ako som ja, je Patrik Tybor, ostrieľaný harcovník Dukly, s ktorým sa budeme podieľať spoločne na taktike, budeme zdieľať kapitánsku pozíciu, veľmi sa na túto úlohu teším. Ďalej sú tam jazdci ako Mahďar, či Haring, ktorí by mohli rovnako bojovať o víťazstvá. Z mladej generácie sa nám tam modelujú najmä dva talenty, Bellan a Cully, ktorí dokonca už ku koncu tejto sezóny začali so mnou trénovať a vidím v nich veľký potenciál. Avšak očakávam od nich tvrdú prácu, ktorá im časom donesie zaslúžené výsledky. Do Dukly som prišiel bojovať o životné výsledky a očakávam rovnaké nasadenie od všetkých. Zatiaľ som príjemne prekvapený entuziazmom tých, s ktorými som mal možnosť zatiaľ trénovať a pripravovať sa. Verím, že s chalanmi si budem rozumieť a chcem, aby sme neboli len bežný tím, ktorý chodí po pretekoch, ale môj cieľ je, aby sme boli tím so silným tímovým duchom, ba čo viac, aby sme boli ako jedna rodina a vedeli bojovať o výsledky bok po boku a pomáhať si. Začíname spoločnou teambuildingovou prípravou na cvičení v Lešti, je to dobrý začiatok ako budovať vzťahy a obetavosť v pomoci jeden druhému v kritických momentoch.

Si jedným z mála kontinentálnych cyklistov, ktorí vystriedali viacero nielen domácich, ale aj zahraničných tímov. Začínal si v CK Červený Rak, postupne vystriedal ŽP Podbrezová, CK Banská Bystrica, počas pôsobenia tam si si na rok vyskúšal aj UCI kemp. Ďalej turecký Manisaspor, opäť CK Banská Bystrica a potom tri sezóny v rakúskom Amplatzi. Ktoré obdobie ti veľa dalo, a na ktoré tak najlepšie spomínaš?

Každý tím bol iný a tým pádom aj každý rok. Som vďačný, že som mohol pôsobiť aj v zahraničí, čo mi dalo veľmi veľa, či už do cyklistickej kariéry, ale aj do súkromného života. Začínal som v CK Červený Rak, ktorý založil môj starší brat, aby sme mohli vôbec pretekať na slovenských pohároch. Doteraz si pamätám, že moje prvé tréningy a preteky som absolvoval v teniskách. Ďalej to bola ŽP Podbrezová, môžem si dovoliť povedať, že keby nebolo tohto tímu, tak asi ani nebicyklujem. Dala mi super zážitky v mládežníckych pretekoch, dostal som komplet všetko, čo som potreboval na to, aby som mohol robiť cyklistiku.

Keď som prešiel do U23 som spravil nejaké výsledky, no bol to zánik mužskej časti ŽP Podbrezová. Dostal som šancu v zoskupení CK Banská Bystrica, ktorá čiastočne mužský tím ŽP Podbrezová nahradila a okamžite dostal šancu jazdiť v UCI kempe, kde pôsobil v minulosti napr. aj Chris Froome. Osobne beriem túto sezónu/rok za taký prelomový v mojom živote/cyklistickej kariére. Ocitol som sa prvýkrát v zahraničí, a to hneď sám s lámanou angličtinou. Podmienky boli na vysokej úrovni, ale tréningy boli veľmi ťažké a režim bol veľmi tvrdý. Dokázal som sa v tomto roku presadiť aj v najťažších pretekoch U23, či do konca bojovať na Tour de Avenir, kde som porazil mnohé veľké mená, ktoré teraz vyhrávajú veľké klasiky.

Napriek relatívnym úspechom som nedostal žiadnu zmluvu napr. v prokonti sfére, lebo vtedy ešte slovenskí cyklisti neboli zaujímaví pre cyklistický svet, tak som sa upísal v tureckom Manisaspore, kde som pôsobil dva roky. V tom čase, osobne si myslím, že som mal veľmi veľkú fyzickú silu, ale na super výsledky mi chýbala tá psychická vyzretosť. Ako to býva v živote, aj v cyklistike prichádzajú pády nielen na asfalte. Turecký tím padol počas sezóny, a tým pádom som nemal kde jazdiť. Prichýlil ma jediný tím v tej dobe, dá sa povedať materský klub CK Banská Bystrica. Beriem to ako ďalšiu školu životom, lebo som si uvedomil, že cyklistika nie je len zamestnanie, ale niečo, čo ma baví a radosť z víťazstiev sa nedá opísať. Ďalšiu väčšiu šancu som dostal v rakúskom celku Amplatz BMC, kde som pôsobil doteraz. Patril som medzi zakladajúcich ťahúňov tohto tímu, začínali sme ako klubový tím a počas pár rokov sme sa vypracovali na najlepší rakúsky kontinentálny tím s mnohými víťazstvami v rakúskej bundeslige, niekoľko rokov po sebe, čo sa iným tímom nepodarilo.

Za akých podmienok si podpísal do Dukly BB a aké sú tvoje dlhodobejšie plány, ciele a vízie v tvojej kariére, ktorá sa nachádza momentálne na vrchole?

V Dukle Banská Bystrica som dostal viacročný kontrakt s možnosťou prestupu s v prípade ponuky tímu z vyššej divízie. Som nesmierne rád, že budem pôsobiť v najlepšom slovenskom cyklistickom tíme, navyše doma v Banskej Bystrici. S každým iným tímom sa menia aj ciele a očakávania vedenia. Tie moje osobné, ako aj očakávanie trénerov a strediska, sú si veľmi podobné. Aj preto som sa rozhodol pre Duklu. Mal som viacero možností, napr. tím Amplatz si veľmi želal predĺženie môjho kontraktu, no rozhodol som sa pre Duklu. Má skvelé zázemie, rozumiem si s vedením, s Martinom Fraňom som toho prežil veľmi veľa. Pozná ma v podstate od malička. Navyše máme rovnaké ciele, a to sú preteky UCI, Okolo Slovenska, V4, oveľa viac možností sa presadiť na UCI pretekoch, ME, MS a mojím snom je i štart na OH v časovke. Verím, že v Dukle nájdem to. čo mi doteraz chýbalo, a teda aby som sa mohol viac ukázať. S možnosťami Dukly, či už fyzioterapeutmi, regeneračnou linkou, využitím hypoxickej miestnosti a množstvom ostatných vecí, ktoré mám k dispozícii priamo v Banskej Bystrici, verím, že konečne dosiahnem to, prečo robím cyklistiku, a to sú víťazstvá na UCI pretekoch. Predsa v Rakúsku sme mali ťažisko skôr na pretekoch rakúskej Bundesligy.

Okrem osobných cieľov vidím, že pri dobrej spolupráci a výsledkoch je tu možnosť poskočiť do WorldTour tímu Bahrain Merida. Je to dané najmä dobrou spoluprácou Dukly a Meridy a ja pevne verím, že je to otázka času, kedy sa dostane pretekár Dukly do tímu Bahrain Merida.

Mojím prestupom do Dukly Banská Bystrica by som chcel nielen uskutočniť moje osobné ciele, ale aj pozdvihnúť náš najlepší slovenský cyklistický tím, prispieť mojimi skúsenosťami zo zahraničia a byť jeho pevnou súčasťou. Dúfam, že budeme nielen vyhrávať preteky, ale aj vychovávať mladé slovenské talenty a ja svojim prístupom chcem ísť príkladom a pomôcť.